Kongregácia pre evanjelizáciu národov
Kongregácii pre evanjelizáciu národov prislúcha na celom svete riadenie a koordinácia celého misijného diela Cirkvi a misijnej spolupráce, rešpektujúc pritom východné cirkvi (AG, 29)
Kongregácie pre evanjelizáciu národov (KEN) bola ustanovená bulou Inscrutabili Divinae, vydanou pápežom Gregorom XV. dňa 22. júna 1622. Týmto aktom sa začala činnosť Kongregácie pod počiatočným názvom Propaganda Fide (PF). Úlohou KEN bolo vždy šírenie viery po celom svete, s osobitnými právomocami koordinovať všetky misijné sily, vydávať nariadenia pre misijnú činnosť, riadiť formovanie kléru a miestnej hierarchie na misijných územiach, povzbudzovať zakladanie nových misijných inštitútov a zabezpečovať materiálnu pomoc pre misijnú činnosť. Nová kongregácia sa takým spôsobom stala riadnym a osobitným nástrojom Svätého Otca na vykonávanie misijnej spolupráce a jurisdikcie vo všetkých misijných krajinách.
Súčasná organizácia Kongregácie pre evanjelizáciu národov II. vatikánsky koncil dal do pozornosti pravú misijnú povahu Cirkvi a spoluzodpovednosť Kolégia biskupov ako aj jednotlivých biskupov miestnych cirkví v úlohe misií ad gentes. Pápež Pavol VI. (1963-1978) konštitúciou Regimimini Eccelesiae Universae (15.8.1967) znovunariadil a odobril úlohy Rímskej kúrie podľa nariadení koncilu. Kongregácia Propaganda Fide bola premenovaná na Kongregáciu pre evanjelizáciu národov, alebo „pre šírenie viery“. Koncilový dekrét o misijnej činnosti cirkvi Ad gentes jasne definoval úlohu misijnej kongregácie, s poukazom o zložení jej riadiacich orgánov. Osobitne, dekrét Ad gentes potvrdzuje: pre všetky misijné krajiny a pre všetky misijné aktivity má byť jedinou kompetentnou inštitúciou Kongregácia pre evanjelizáciu národov, ktorej prislúcha na celom svete riadenie a koordinácia celého misijného diela a misijnej spolupráce, rešpektujúc pritom východné cirkvi (AG, 29). A tak teda aj nutnosť, „aby toto Dikastérium bolo tak administratívnym prostriedkom, ako aj orgánom dynamického vedenia, čo používa vedecké metódy a pomôcky zodpovedajúce súčasným podmienkam, a teda berie do úvahy terajšie výskumy v oblasti teológie, metodológie a misijnej pastorálky (AG, 29).
Kongregácia je v súčasnosti zložená zo 49 členov – 35 kardinálov, 5 arcibiskupov, 2 biskupov, 4 národných riaditeľov PMD, 3 generálnych predstavených – aktuálne pod vedením prefekta talianskej národnosti, J. Em. kardinála Fernanda Filoniho. Sekretárom je čínsky arcibiskup J. Ex. Mons. Savio Hon Tai-Fai, S.D.B., podsekretárom je arcibiskup J. Ex. Mons. Protas Rugambwa z Tanzánie, ktorý je zároveň prezidentom Pápežským misijných diel.
Kompetencie KEN
Uvedením novej apoštolskej konštitúcie Pastor Bonus z 28. júna 1988 „prináleží Kongregácii riadenie, koordinácia a misijná spolupráca diela evanjelizácie národov po celom svete, zachovávajúc pritom kompetencie Kongregácie pre východné cirkvi“ (čl.85). Okrem toho, Kongregácia má priame a výlučné kompetencie na svojich územiach, zachovávajúc kompetencie iných Dikastérii v rôznych matériach (por. Čl. 88; 89). Na vlastných územiach Kongregácia podľa potreby ustanovuje a rozdeľuje misijné štruktúry, predsedá misijnej rade a skúma všetky otázky a správy od ordinárov a Biskupských konferencií misijných oblastí. Kongregácia spravuje vlastný majetok a iné vlastníctvo určené misiám prostredníctvom špeciálneho úradu (čl. 92).
Pápežské misijné diela
Súčasťou Kongregácie pre evanjelizáciu národov sú Pápežské misijné diela (PMD), ktoré boli ustanovené v roku 1926 ako univerzálný nástroj šírenia viery pre celú Cirkev, zachovávajúc si vlastnú autonómiu. V Stanovách PMD, čl. 16 – 18, sa venuje osobitná pozornosť vzťahu PMD a miestnych cirkví. Uvázda sa tam:
16. PMD sú zvláštnym spôsobom k dispozícii pápežovi, hlave kolégia biskupov a princípu i znaku jednoty a univerzálnosti Svätej Cirkvi. Svätý Otec, vzhľadom na svoju službu, pozná a cíti viac ako ktokoľvek iný nástojčivosť požiadavky všetkých a každej miestnej Cirkvi. On pozýva iných pastierov k ich misijnej a univerzálnej zodpovednosti a pozýva ich k účasti na spoločnom úsilí o evanjelizáciu sveta (porovnaj CD 6,11). PMD sú Svätým Otcom zverené pod riadenie KEN (porovnaj Pastor Bonus 85,91), preto sú pozorné na usmernenia a na rôznych stupňoch zodpovednosti rozvíjajú program i spoluprácu v službe univerzálnej evanjelizácie.
17. „PMD sú pápežské, celého episkopátu i celého Božieho ľudu zároveň“ (Pavol VI., Posolstvo na misijnú nedeľu roku 1968; CM 4). Preto PMD sú a ostanú aj biskupskými misijnými dielami, zakorenenými v živote miestnych Cirkví (porovnaj RMS 84). Vedené biskupmi na diecéznej a národnej úrovni, tieto diela správne závisia aj od nich v priestore ich zodpovednosti. Pritom sa berie na zreteľ ich pápežský charakter a v plnom ohľade ich stanovy. Biskupský charakter ich cirkevnej služby dáva dielam ďalší dôvod k ich službe v prospech misií. Veď tieto diela sú pre každú diecézu zvláštnym, privilegovaným a základným nástrojom výchovy v univerzálnom misionárskom duchu k všeobecnosti a medzicirkevnej spolupráci v službe ohlasovania Evanjelia.
18. Aj keď bol pápežský a biskupský charakter priznaný neskôr, veď sa zrodili z nadšenia laikov a kňazov zapálených pre misie, tento charakter neruší, ale rozširuje, umocňuje a zaručuje ich plnú slobodu v službe. Nezávislosť PMD spočíva v zachovaní ich totožnosti a ich cieľov (porovnaj CM 6).